Legenda o zvonárovi a jeho kostre

V temných uličkách Benátok sa dodnes povráva jedna desivá legenda. Okolo roku 1800 žil v Benátkach zvonár, na ktorého meno si už dnes nik nepamätá. Svedomitý zamestnanec zvonice sv. Marka pravidelne rozozvučal celé mesto. Zvony pod jeho mocnými rukmi vyhrávali ako besné. Ich silný zvuk sa šíril aj do toho najposlednejšieho rohu mesta. Obrovský muž, s mohutnými rukami a výškou cez dva metre bol zjavom za ktorým sa každý otočil. Jeho robustná postava vzbudzovala prirodzený rešpekt. Tento obor bol samotár. Nemal priateľov, ženu a ani deti, ale zato mal jednu vášeň, ktorá ho ničila - víno. Každý kto tackajúceho zvonára zazrel, radšej automaticky bočil. Jeho zjav, temnota, no i opilosť ľudí desila. Povrávalo sa o ňom všeličo...

Jedného dňa zvonára zazrel riaditeľ benátskeho vedeckého inštitútu. Jeho oči nemohli uveriť tomu čo vidia. "Čo je to za zjav, čo je to za obra?" - pýtal sa vedec sám seba. "Je dokonalý! Musím ho mať vo svojej zbierke!" pomyslel si riaditeľ  a rezkým krokom sa vybral priamo za zvonárom.  

Riaditeľ sa k nemu priblížil a hneď naňho vychŕlil nezvyčajnú ponuku, Po zvonárovej smrti chcel získať jeho kostru na svoj vedecký výskum. Zvonár sa najskôr zarazil. Nebol zvyknutý, že sa s ním niekto rozpráva. Potešilo ho to, no keď precitol zo šoku a uvedomil si čo od neho riaditeľ žiada, zvážnel. "Čo to odo mňa chcete?! Dajte mi pokoj, nič vám nesľúbim, nájdite si iný exmplár!"  V tom riaditeľ vytasil mešec a poriadne nim zahrkal. Zvonárovi zaiskrili oči. Hoci pracoval každý boží deň, častokrát trel biedu. Veľakrát nemal čo do úsť, i keď tomu jeho obrovské telo nenasvedčovalo. Častokrát však svoju biedu a samotu zapíjal. Akosi bolo jednoduchšie zapiť hlad než ho zajesť kúskom chleba. 

Zvonár sa v duchu zamyslel: "Riaditeľ je predsa starší, určite ho prežijem a na tento hlúpy obchod sa zabudne." A tak sa nakoniec muži dohodli – keď zvonár umrie, jeho kostra poputuje rovno do vedcovej zbierky.

Riaditeľ ešte žartovne dodal: "Keď už budeš mŕtvy, budem tvoju kostru vystavovať v sklenenej vitríne so zvončekom v ruke. Nech stráži moje artefakty!" Zvonár sa zo slušnosti pousmial a náhlivo sa vybral do prvej krčmy na San Marku. V hlave si už premietal koľko vína si teraz môže dopriať. Tešil sa, sliny sa mu zbiehali, no jeho radosť trvala len krátko.

Po niekoľkých pohároch vína, ktoré do seba zvonár bez rozmyslu otočil, zacítil, že niečo nie je v poriadku. Postavil sa, zatackal a namieste skonal... práve tam, medzi stoličkami a prázdnymi pohármi. Tam, kde to poznal. Jeho milované víno spečatilo jeho osud – zvonár umrel priamo v krčme, a to skôr, než sa stihol vôbec tešiť zo svojho bohatstva.

Keď sa to riaditeľ múzea dozvedel, nemohol uveriť tomu, že sa k svojmu triumfu dostane tak skoro. S úsmevom na tvári si pomädlil ruky a hneď nariadil prevoz zvonárovej kostry, ako bolo dohodnuté. Dnes môžete nájsť zvonárovu kostru  v múzeu prírodovednej histórií tu v Benátkach. Kostra tam ma svoje čestné miesto a určite ju neprehliadnete...

Táto časť príbehu sa skutočne stala, ale teraz začína časť druhá. Legenda hovorí, že duch zvonára sa každú noc vracia do mestskej zvonice a je to práve on, kto o polnoci rozozvučí najväčší benátsky zvon, Marangonu. Ľudia údajne pravidelne stretávajú ducha zvonára blúdiť uličkami smerom k svojmu domu. Skľúčený a užialený žobre, aby sa vykúpil.

"Pomôžte mi," šepká svojim zlomeným hlasom, "vykúpte ma z tejto hrôzy, ktorú som si spôsobil. Pomôžte mi oslobodiť sa od tejto kliatby..."

Bohužiaľ nie je v ľudskej moci jeho dušu zachrániť a tak úbohy zvonár blúdi a hľada pokoj, ktorý je v nedohľadne. 

Chcete navštíviť miesto, kde náš zvonár kedysi skutočne žil? Láka vas predstava  prejsť sa uličkami, kde sa jeho duch pravidelne zjavuje? Pripojte sa na MysteryVenice prehliadku, kde odhalíme temné príbehy ukryté medzi benátskymi uličkami. Pôjdeme sa pozrieť na miesta kde sa skutočne stali nevysvetliteľné javy, kde sa vrahovia zbavovali svojich obetí a ukážeme si miesta ktoré v turistických sprievodcoch nenájdete. Nezmeškajte príležitosť objaviť najtemnejšie zákutia Benátok!

Rezervujte si miesto a poďme sa spolu báť!