Benátky - mesto na vode, kde voda bola vzácnosťou
Hoci sú Benátky mestom, ktoré sa rozprestiera na vode, táto voda nikdy nebola automaticky dostupná na pitie. Obyvatelia mesta čelili výzvam a vymýšľali spôsoby, ako zabezpečiť potrebnú vodu pre svoje rastúce mesto. Po stáročiach problémov s pitnou vodou sa Benátky nakoniec prispôsobili svojej jedinečnej geografii a vyvinuli inžinierske riešenia, ktoré umožnili mestu prežiť a rásť. Dnes sú tieto historické vodné systémy nielen fascinujúcim technickým dedičstvom, ale aj symbolom odolnosti a kreativity.
Benátky, mesto známe svojimi kanálmi, gondolami a jedinečnou architektúrou, sa môže pochváliť aj fascinujúcou históriou vodného systému. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že voda je v Benátkach samozrejmosťou, avšak v minulosti to tak vôbec nebolo. Mesto postavené na lagúne, nemohlo závisieť od morskej vody, a preto si obyvateľstvo muselo spočiatku vystačiť s dažďovou vodou, ktorú zachytávali do studní. Voda v týchto studniach bola filtrovaná pieskom a štrkom, ktorý sa nachádzal na ich dne.
Tieto studne sa stali kľúčovým bodom každodenného života Benátčanov. V meste ich bolo údajne vyše 4000 a mnohé z nich sa dodnes zachovali. Voda v týchto studniach bola cenný a obmedzený zdroj, preto sa určovali prísne pravidlá, kedy si mohli ľudia vodu nabrať. Benátčania ju mohli získať iba dvakrát denne a to ráno a večer. Tento čas bol presne určený a oznamovaný špeciálnymi zvonmi, ktoré každé ráno a večer zazvonili na presnú hodinu, aby obyvatelia vedeli, kedy môžu prísť k studni. Mnohé z týchto studní vznikli vďaka príspevkom bohatých benátskych rodín, ktoré do nich investovali, čo sa občas pripomína vyrytými menami na samotných studniach. Častokrát boli benátske studne doslova umeleckým dielom. Väčšina z nich bola vyrobená z drahého kameňa z Istrie, niektoré tie luxusnejšie dokonca z mramoru. Ich dizajn sa rokmi menil. Počas renesancie a baroka boli bohato zdobené rôznymi prídavnými sochami a dekoráciami, neskôr už prebrali pravidelnú lineárnu konštrukciu.
Avšak s rastúcou populáciou začal byť tento systém nedostačujúci. Studne a ich dažďová voda už proste nestačili. Preto sa miestni rozhodli dovážať vodu z pevniny. Prvotným zdrojom bola rieka Brenta. Voda bola prepravovaná takzvanými Acquarolmi, vodnými nosičmi, ktorí ju prepravovali loďami cez lagúnu. Voda sa stala vzácnym tovarom a začalo sa s ňou dokonca obchodovať na čiernom trhu, kde jej cena rástla.
Na základe týchto problémov sa začalo hľadať iné riešenie, ktoré by zabezpečilo stály prísun pitnej vody... a tak prišiel na rad acqueduct – technický zázrak, ktorý prepojil Benátky s pevninskou vodou. Tento vynález bol vlastne dlhá trubka, ktorá prechádzala popod lagúnou a zabezpečila tak stabilný prísun vody z pevniny. Projekt trval 3 roky a bol dokončený v roku 1884. Na počesť tohto úspechu dalo mesto postaviť krásnu fontánu na námestí sv. Marka. Po rokoch ju však mesto odstránilo a to z dôvodu častej kontaminácie vody v nej.
Vodný systém sa samozrejme rokmi vylepšil a dnes je voda v Benátkach samozrejmosťou, avšak ktoré mesto sa môže pochváliť takýmto zaujímavým vývojom?!
Ak vás fascinujú tajomstvá vodného systému Benátok, neváhajte ma kontaktovať! Na súkromnej prehliadke vám odhalím nielen príbehy o tom, ako Benátky čelili výzvam s pitnou vodou, ale aj ďalšie zaujímavosti, ktoré robia toto mesto tak úžasné.
Objednajte si prehliadku a spoznajte Benátky práve so mnou!